Zvuky hudby

Stalo sa vám, že ste sa posadili - a užasli nad tým, aké je všade okolo ticho? Asi už dlho nie. Šumenie prístrojov, dunenie dopravy či ozveny hovorov druhých sú dnes doslova všadeprítomné.

Toto stále vystavenie zvukom, ktoré je jedným zo syndrómov modernej doby, býva často nenápadné, vlastne ich ani nevnímame – často však je oveľa nebezpečnejšie, než si sme schopní uvedomiť.

Vystavenie väčšine zvukov spôsobuje podráždenie a stres; jeho výsledkom môžu byť mnohé zdravotné problémy, v krajnom prípade dokonca strata sluchu. Vylúčiť zvuky zo svojho okolia býva ťažké; často sa preto pokúšame prekryť okolitý hluk hudbou, ktorú máme radi.

Bežné beta mozgové vlny sú charakterizované kmitočtom 14 až 20 Hertzov. Uvoľneného sústredenia a najvyššej vnímavosti však dosahujeme za prítomnosti alfa vĺn, medzi 8 a 13 Hertz. Aktivitu mozgu posúva do pásma alfa vĺn hudba s približne 60 údermi za minútu – najmä hudba Mozartova, Brahmsova alebo Bachova.

Hovorí sa tomu „Mozartov efekt“. Tento druh hudby odstraňuje stres a napomáha lepšiemu sústredeniu. Jedna štúdia vypracovaná v Anglicku zistila, že študenti dosahovali v testoch IQ až o desať bodov lepšie výsledky, keď predtým načúvali Mozartovej hudbe – a to v porovnaní so študentmi, ktorí boli vystavení tichu alebo inému druhu hudby.

Vedci sa domnievajú, že na hudbu reagujeme, pretože naše telá majú svoj vlastný vnútorný rytmus. Dýchanie, búšenie srdca a mnohé ďalšie telesné funkcie sú toho príkladom.

Určité druhy hudby osviežujú a posilňujú, zatiaľ čo iné upokojujú. Niektoré melódie uspávajú, iné naopak udržujú nahor. Supermarkety aj obchodné domy hudbu využívajú, aby pôsobili na zákazníkov žiaducim smerom. Hudbu je možné použiť, ak chceme, aby sa ľudia pohybovali rýchlejšie či pomalšie, aby dlhšie nakupovali, dokázali sa rozhodnúť alebo aby relaxovali.

Ďalší výskum z nedávnej doby dáva do vzťahu vystavenie určitým druhom hudby so zlepšením duševných schopností. Einstein hral na husle a veril, že jeho podvedomie pomáha riešiť problémy. Mnohí ľudia trpiaci nespavosťou zistili, že im môže pomôcť hudba J.S. Bacha. Živá populárna hudba dodáva energiu a vytrvalosť. To je známe už dlhšiu dobu.

Keď ste však vystavení hudbe, ktorá sa vám nepáči, dostavujú sa záporné účinky, medzi nimi stúpanie krvného tlaku a hladiny stresu. Pre väčšinu dospelých je hudba, ktorú počúvajú tínedžeri, iba obtiažnym hlukom. Väčšina tínedžerov by sa podobne vyjadrila o hudbe, ktorú počúvajú dospelí!

Rozpráva sa príbeh o skupine mladých ľudí, ktorí sa denne zhlukovali blízko jedného obchodu. Nerobili nič zlé, ich prítomnosť však dráždila ako majiteľa obchodu, tak jeho zákazníkov. Majiteľ obchodu dostal nápad. Začal na ulici púšťať do reproduktora klasickú hudbu. Teenageri sa rýchlo vyparili.

Martin Gardiner z Brown University porovnával záznamy o zatknutí mladých ľudí s ich záujmom o hudbu. Zistil, že tínedžeri, ktorí mali určité hudobné vzdelanie, sa dostávali menej často do problémov so zákonom, než tí, ktorí žiadne také vzdelanie nemali. Tí, ktorí hrali aktívne na nejaký hudobný nástroj, boli členmi nejakej kapely alebo spievali v zbore, mali problémov vôbec najmenej.

Obchodníci zistili, že odbyt stúpa, keď púšťajú zákazníkom príjemnú muziku. Taká hudba zreteľne zákazníkov upokojuje a vedie k tomu, že v obchode trávia viac času - a tiež viac minú.

Príjemná, skôr pomalšia hudba pomáha väčšine ľudí sa sústrediť, zvyšuje sa aj kapacita ich pamäte. U niektorých ľudí, ktorí sú viac analyticky založení, má však taká hudba práve opačný účinok – rozptyľuje ich a ruší. Načúvajte preto rôznym druhom hudby, aby ste zistili, ako na vás pôsobí.

Tempo duchovnej hudby vyvoláva pocity pokoja a mieru – a napomáha tak vyrovnať sa s telesnou aj emocionálnou bolesťou. Na druhej strane spektra prináša hard-rocková či heavy metalová hudba podráždenie nervového systému a povzbudzuje k dynamickej akcii či k agresívnemu správaniu. Nie je prekvapujúce, že piloti vo Vojne o záliv počúvali pred svojimi náletmi heavy metalovej hudbe.

V súčasnej dobe prebiehajú štúdie, ktoré majú ukázať, či hudba dokáže priniesť úľavu pri vážnych emocionálnych problémoch, u ľudí s poškodením mozgu či Alzheimerovou chorobou.

Už po celé stáročia sú známe účinky zvukov na okolitú prírodu. V južnej Indii veria miestni farmári, že bzučanie hmyzu napomáha klíčeniu cukrovej trstiny. Starostlivo vykonávané pokusy ukázali, že rastliny v skleníkoch i na poliach rastú rýchlejšie, keď sú vystavené hudbe, najmä zvukom s kmitočtem 100 až 600 Hertz. Je známe, že na hudbu citlivo reagujú hospodárske zvieratá aj domáci miláčikovia.

Búšenie vášho srdca javí tendenciu sa prispôsobovať okolitým rytmom. Pri vystavení modernej rapovej hudbe existujú obavy, čo jej neprirodzený rytmus urobí s telom, emóciami a dokonca aj podvedomím človeka. Dlhodobé účinky konzumácie takejto hudby nie sú doposiaľ známe.

Hudba ovplyvňuje naše správanie a zdravie. Keď sa budeme informovať o jej účinkoch, môžeme ju využívať vo svoj prospech.

Roger H. Meyer, Vibrant Life, zdroj: www.magazinzdravi.cz